Ako na správne ODVLHČOVANIE vzduchu v domácnosti ?

Vlhkosť (vodná para) obsiahnutá v stavebných dieloch alebo materiáloch prechádza do okolitého vzduchu. Tým sa zvyšuje vlhkosť vzduchu a dochádza ku vzniku plesní, hniloby, korózie, odlupovaniu farebných vrstiev a iných nežiadúcich škôd. Odvhčovače predstavujú efektívny spôsob, ako vlhkosti zamedziť.

1. Príčiny problémov s vlhkosťou:

Vlhkosť prenikne aj cez hrubé betónové steny a nepomôžu ani dobre zaizolované okná a dvere.
Množstvo vody použitej pri výrobe betónu, malty, omietky atď. sa v závislosti na okolnostiach odparia po jednom až dvoch mesiacoch.
Rovnako sa veľmi pomaly uvoľňuje vlhkosť nahromadená v stenách po zatopení (napr. po povodniach).

2. Vplyv vlhkosti vzduchu na rýchlosť korózie:

Je zrejmé, že rýchlosť korózie pod 50 % relatívnej vlhkosti vzduchu (r. v.v.) je minimálna a pod 40 % r. v.v. je zanedbateľná.
Od 60% r.v.v. rýchlosť korózie značne stúpa. Táto hranica škôd na kove v dôsledku vysokej vlhkosti vzduchu platí aj pre mnoho iných materiálov, napr. pre práškové látky, obaly, drevo alebo elektronické prístroje.

3. Výhody odvlhčovania oproti vykurovaniu a vetraniu:

Energetické náklady sa obmedzia iba na daný priestor. Uvoľnené teplo odvlhčovacím procesom je vrátené späť do miestnosti.
Pri správnom použití sa spotrebuje iba približne 25% energie, ktorá by bola spotrebovaná na princípe vykurovania a vetrania.

4. Relatívna vlhkosť vzduchu:

Vzduch v našom prostredí je zmesou plynov a vodnej pary. Množstvo vody vo vodnej pare je udávané v gramoch na kilogram suchého vzduchu (absolútny obsah vody). 1 m³ vzduchu váží cca. 1,2 kg pri 20 °C.

V závislosti na teplote môže každý kilogram vzduchu poňať iba určité množstvo vodnej pary. Pokiaľ je dosiahnutá maximálna hodnota, hovorí sa o nasýtenom vzduchu, ktorý má r.v. 100%. Relatívnou vlhkosťou vzduchu sa chápe pomer medzi množstvom vodnej pary obsiahnutej vo vzduchu v konkrétnom čase a maximálnym množstvom vodnej pary pri rovnakej teplote. Schopnosť vzduchu prijímať vodnú paru sa zvyšuje so stúpajúcou teplotou. To znamená, že maximálne možný (= absolútny) obsah vody vo vzduchu je so stúpajúcou teplotou väčší:

Pri ohriatí vzduchu je schopnosť prijímať maximálne možné množstvo vodnej pary väčšia. Obsiahnuté množstvo vodnej pary vo vzduchu zostáva rovnaké a relatívna vlhkosť vzduchu klesá. Oproti tomu pri ochladení vzduchu je schopnosť prijímať maximálne možné množstvo vodnej pary menšie. Vo vzduchu obsiahnuté množstvo vodnej pary zostáva rovnaké a relatívna vlhkosť vzduchu stúpa. Pri ďalšom ochladzovaní vzduchu sa schopnosť prijímať maximálne možné množstvo vodnej pary redukuje, až je vo vzduchu obsiahnuté množstvo vodnej pary rovnaké. Potom hovoríme o tzv. „rosnom bode“. Pokiaľ je vzduch ochladený pod rosný bod, je obsiahnuté množstvo vodnej pary väčšie než maximálne možné množstvo vodnej pary. Vylučuje sa vodná para. Tá kondenzuje na vodu. Vzduch je zbavovaný vlhkosti. Dôsledkom kondenzácie sú orosené okenne sklá v zime ako orosená fľaša v lete so studeným nápojom.

5. Proces odvlhčovania :

Na povrchu stien či nábytku dochádza k odparovaniu vlhkosti = prechod v podobe vodnej pary do okolitého ovzdušia.
Vzduch zmiešaný s vodnou parou prechádza odvlhčovačom. Odvlhčený a súčasne mierne ohriatý vzduch opúšťa prístroj, aby prijal ďalej sa obnovujúce množstvo vodnej pary.
Vlhkosť obsiahnutá v materiale je postupne redukovaná. Tak dochádza k vysúšaniu materiálu.